Muži a ženy, ktorí stáli pri zrode Európskej únie v roku 1957 boli veľkými vizionármi. Ani oni si však nedokázali predstaviť, ako bude Európa, a v podstate celý svet, o ďalších 50 rokov vyzerať. Rovnako ťažké je predvídať, čo prinesie nasledujúcich päť desaťročí. Už teraz však poznáme niekoľko náročných úloh, ktorým budeme musieť čeliť.
Globalizácia
Úlohou EÚ bude pomôcť Európanom prosperovať v globalizovanom svete. V prvom rade si to bude vyžadovať zabezpečenie pracovných miest a ekonomického rastu, podporu hospodárskej konkurencieschopnosti či zlepšenie sociálnej starostlivosti. Investície EÚ v oblasti vyspelej technológie a vedeckého výskumu budú v tomto smere zohrávať kľúčovú úlohu. Globalizácia mala bohatým i chudobnejším krajinám pomôcť ťažiť z celosvetovej hospodárskej a finančnej integrácie. Teraz však vidíme, že prináša víťazov i porazených. Na dvere EÚ budú zo všetkých strán klopať prisťahovalci. Keďže neexistujú vnútorné hranice, tie vonkajšie bude potrebné riadiť na základe spoločných pravidiel. EÚ bude musieť v dôsledku starnúcej populácie a možného nedostatku pracovných síl postupne prispôsobiť svoju imigračnú politiku.
Globálne otepľovanie
Globálne otepľovanie a klimatické zmeny spôsobené emisiou skleníkových plynov považujú vlády a občania členských štátov EÚ za obrovskú environmentálnu hrozbu. EÚ naliehavo požaduje nápravu na medzinárodnej úrovni. V rámci svojho územia sa EÚ snaží znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2012, a to v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu. Z dlhodobého hľadiska sa zaviazala pokračovať vo výraznejšom znižovaní emisií v rámci koordinovaného celosvetového úsilia. Čiastočným riešením je účinnejšie využívanie energie či zameranie sa na obnoviteľné zdroje, ktoré v minimálnej miere zaťažujú životné prostredie. EÚ rovnako potrebuje väčšie dodávky čistej energie od spoľahlivých vonkajších zdrojov, pretože jej zásoby ropy a zemného plynu sú vyčerpané. Práve preto EÚ podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie akými sú slnko, voda a biomasa, čím sa snaží reagovať na zvýšenú energetickú potrebu. Efektívnejším využívaním energie sa zároveň usiluje znížiť energetickú spotrebu do roku 2020 až o 20 %. S cieľom zabezpečiť zahraničné dodávky i v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o zemný plyn, sa Únia snaží vybudovať stabilné dodávateľské vzťahy s energetickými veľmocami, akou je napríklad Rusko.
Európa vo svete
Kam až môže EÚ siahať? Budúce rozšírenie spôsobuje obavy na tvárach viacerých Európanov. EÚ musí stanoviť svoje hranice, a to za plnej účasti a podpory svojich občanov. Čím bude Únia väčšia, tým väčšiu zodpovednosť bude mať na svojich pleciach. Vďaka jednote, ktorá sa budovala za posledných 50 rokov, je dnes vojna medzi krajinami EÚ nepredstaviteľná. V neustále sa meniacom a komplexnom svete sa od EÚ očakáva, že bude šíriť mier a stabilitu i za svojimi hranicami. Bude sa teda aktívnejšie podieľať na predchádzaní konfliktom a udržiavaní mieru, uplatňovať svoj vplyv pri definovaní lepších a spravodlivejších pravidiel svetového obchodu či naďalej pokračovať vo svojej humanitárnej a rozvojovej pomoci.
Podpora demokracie a spoluúčasti občanov
Aby Európska únia dokázala reagovať na výzvy nasledujúcich 50 rokov, potrebuje lepšie právne predpisy a účinnejšie nástroje riadenia. Tie však ešte nie sú k dispozícii. Prvý pokus o ich vytvorenie zlyhal v roku 2005, keď voliči vo Francúzsku a Holandsku zamietli návrh ústavy EÚ. Lídri EÚ uznali, že tento neúspech možno čiastočne pripísať zlej informovanosti občanov o Európe a ich vylúčeniu z procesu rozhodovania. V tejto súvislosti prišla EÚ s viacerými iniciatívami, ktoré by jej mali pomôcť obnoviť komunikáciu s občanmi a zabezpečiť im väčší vplyv pri prijímaní politických rozhodnutí, napríklad i pri inštitucionálnych reformách, ku ktorým bude v nasledujúcich rokoch nevyhnutné pristúpiť, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie EÚ v 21. storočí.
